Dieťa nehovorí? Počkajte, však sa rozhovorí!

Každým rokom narastá počet detí, ktoré majú oneskorený vývin reči a v predškolskom veku nehovoria. Dieťa rodiace sa do určitej kultúry a konkrétnej sociálnej reality má prirodzenú potrebu začleniť sa do života spoločenstva a má potrebu toto spoločenstvo ovplyvňovať najmä v záujme uspokojovania vlastných potrieb a požiadaviek. Dieťa si vlastnou aktivitou a poznávacou túžbou overuje, či má zvukové a nezvukové dorozumievacie prostriedky. Mnohokrát sa stretávam s rodičmi, ktorí tento oneskorený vývoj začínajú riešiť v predškolskom veku. Je to skoro alebo neskoro? Môžeme hovoriť o zanedbaní vývinu dieťaťa? Odpoveďou na túto otázku sa zaoberalo a zaoberá mnoho štúdií, no jednoznačný záver neexistuje. Je totiž nutné zohľadňovať konkrétnu individualitu daného dieťaťa.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť…

Kedy k nám prichádzajú deti na špeciálno-pedagogické terapie? Skúsenosti mám rôzne. Ak sa rodičom narodí inak obdarené dieťa, nasleduje kolobeh rôznych rehabilitácií, alternatívnych terapií a zrazu BUM. Zistia, že ak sa dieťa nerozvíja aj mentálne, prestáva napredovať nielen pri rehabilitáciách ale aj v činnostiach bežného života. Častokrát sa ma pri prvom stretnutí rodičia spýtajú, za aký čas je možné zmeškané veci dobehnúť. Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, nakoľko každé jedno dieťa napreduje rôznym tempom. Zlaté pravidlo, ktoré platí stopercentne, je neporovnávať vlastné dieťa s iným dieťaťom. Treba mať na pamäti hlavne to, že prejavy tej istej diagnózy sú u rôznych detí rôzne. Tým mám na mysli, že aj to napredovanie a nové, malé zázraky prichádzajú v rôznom čase. Treba byť vytrvalý a veriť dieťaťu.

Deti sú naši najväčší hrdinovia a vždy nám ukážu správny smer cesty.

Krásny jarný týždeň Vám želám.