Má každý právo na vzdelanie

Bez kvalifikovaných pedagógov si žiadne dieťa nevie plnohodnotne uplatniť svoje právo na vzdelanie. Aj keď celosvetovo zaznamenávame nárast počtu detí chodiacich do školy, pretrváva obrovský nedostatok vyškolených učiteľov a učiteliek. Nie je to prekážka k vzdelaniu len pre 132 miliónov detí, ktoré do školy nechodia. Ale aj pre tie, ktoré sa tlačia v preplnených triedach s preťaženými či nedostatočne vzdelanými pedagógmi. A to stále hovoríme o zdravých deťoch.

A čo „inak obdarené“ deti? Majú právo sa vzdelávať na bežnej základnej škole? Každý rok sa stretávam s tým istým problémom. Školy deti nechcú, pretože nemajú vytvorené podmienky na ich vzdelávanie. Nemajú pomôcky, personál a asistentov. O financiách sa vyjadrovať ani nebudem. Môžu niesť zodpovednosť za tento stav deti? Nemá byť škola miestom pre pestrosť?

Rozpoviem vám príbeh našej Evičky (meno dieťaťa bolo pozmenené). Evička dovŕšila 8 rokov, prvý rok chodila do prípravného ročníka do špeciálnej školy variant A. Obsah vzdelávania tvoril individuálny výchovno-vzdelávací program, ktorý mal dieťa sprevádzať počas celého školského roka. Hlavným zameraním bolo triedenie. Áno, dobre čítate. Ak sa trošku pohybujete v tejto oblasti, viete, že hlavný cieľ nedokáže dieťa komplexne rozvíjať. Nehovoriac o tom, že vzdelávanie prebiehalo dvakrát do týždňa po jednej hodine. Prečo sa Evička nemohla vzdelávať s ostatnými deťmi? Nepracujeme na úplnej integrácií detí s postihnutím?

Nakoniec sa aj zistilo, že dieťa chodilo iba dva krát do týždňa do školy, ale zapísané bolo na celý týždeň. A teraz sa dostávame k podstate. Mama Evičky išla za riaditeľkou danej školy, či od septembra môžu navštevovať školu každý deň a zlepšiť vzdelávanie Evičky. Odpoveď pani riaditeľky bola, že nemôžu. Podľa riaditeľky a špeciálnej pedagogičky dieťa nepotrebuje kolektív detí. Vedeniu školy sa nepáčilo, že mama Evičky chce dieťa začleniť do kolektívu detí. A čo sa stalo? Evička dostala ultimátum. Buď ostanú od septembra na individuálnom vzdelávaní, alebo idú zo školy preč. Veď na ich miesto sa už hlási desať detí. Smutné.

Prečo odoberáme právo na kvalitné vzdelávanie pre deti s postihnutím? Vytvárame neexistujúce bariéry, ktoré časom nadobudnú na reálnosti. Evičkina mama je presvedčená, že ich situáciu vyriešia médiá, trestné oznámenie na školu, súd… Ale povedzme si pravdu, koľko takých detí, ako je Evička, poznáme? Skutočne, je ich veľa. Častokrát majú viacnásobné postihnutie, autizmus, metabolické poruchy, nerozprávajú. Ich hovorcami sú silné ženy, maminy. Skláňam sa pred nimi, pretože každú jednu ťažkú situáciu zvládajú bravúrne. Je to samozrejmé, veď to robia pre svoje deti.

A predsa to fungovať môže

Počas jedného víkendu stráveného v Košiciach som sa zoznámila s pani riaditeľkou, ktorá nielenže vytvára úžasné podmienky pre „inak obdarené“ deti, ale sama sa ďalej vzdeláva, aby mohla odborne deťom pomáhať. Keď som sa s ňou začala rozprávať, ešte som nevedela, že je riaditeľkou. Iba mi rozprávala o svojich deťoch a práci. Akoby všetky deti boli jej. Plná elánu a nadšenia. Ja som s úžasom počúvala ženu s obrovským srdcom. Keď skončila, povedala som jej, že pozdravujem pani riaditeľku a klobúk dole za to všetko, čo dokáže. Ona potichu, nesmelým hlasom povedala, že je sama riaditeľkou. Cesta z Košíc mi autom trvala 5 hodín a ja som stále rozmýšľala nad jej odpoveďou na moju otázku prečo to robí? No, čo by bolo s deťmi? Kam by chodili? Aký by mali život? Ďakujem pani riaditeľka.

Celková problematika vzdelávania je stále otvorená, no smutné na tom je, že sa v tejto oblasti niečo zmení k lepšiemu až vtedy, keď sa stane niečo také, ako príbeh kamarátky Evičky. Znie to absolútne nudne a podobne, ako na začiatku školského roka učitelia žiakom čítajú školský poriadok a aj tam to zaznie: Každý má právo na vzdelanie.

Riaditelia, učitelia, prosím, neberme vedome šancu zlepšiť podmienky života našim deťom. Niekedy stačí slovko NIE (nedá sa) zmeniť na slovo ÁNO (pokúsime sa) a zmeníte tým život dieťaťa a celej rodiny.

Galéria k článku: